„Pri ochrane pamiatok nejde o čistenie výlučne na estetické účely.“

Mr. Lienerth, the term 'monument' makes many people think first of statues.

Lienerth: Pamätníky významných ľudí či budovy, ktoré pripomínajú určitú udalosť, predstavujú len jeden typ pamiatok. Je mnoho iných diel, ktoré hovoria o staršej kultúre. Môžu to byť umelecké diela, stavebné pamiatky či dokonca historické vykopávky, takzvané pozemné pamiatky. No zároveň treba povedať, že nie všetko staré je pamiatka. Postavenie historickej pamiatky sa udeľuje, len ak je zachovanie diela vo verejnom záujme.

Kto rozhoduje, či pamiatka stojí za ochranu?

Schrem: Na ochranu pamiatok existujú komplexné a veľmi komplikované medzinárodné, vnútroštátne či miestne právne základy. Rovnako máme aj medzinárodný dohovor o ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorý bol v roku 1972 prijatý na Generálnej konferencii UNESCO. Jeho usmernenia vymedzujú presný postup zavedenia dohovoru o ochrane svetového dedičstva do praxe.

Möwes: V tejto súvislosti sa kritériá na klasifikáciu pamiatky výrazne odlišujú. Všetci sa však zhodli, že vek a krása pamiatky nepostačuje.

Lienerth: Pamiatka musí odrážať históriu a/alebo mať v určitých oblastiach kultúry istý význam – napríklad umenie, miestna história, rozvoj miest alebo technológia. Každá pamiatka je súčasťou identity a kultúrneho rozvoja spoločnosti – a to nie len tie pod ochranou pamiatok. Je veľmi dôležité, aby sme zachovali všetky stopy našej minulosti.

Spoločnosť však nepreukazuje také bezhraničné uznanie všetkým pamiatkam.

Schrem: Hodnota pamiatky sa často v spoločnosti vníma inak. Niektoré, ako sú hrady a kostoly, no aj iné historické budovy, sú nesporne cenné a v očiach mnohých ľudí teda aj hodné zachovania. Hodnotu iných zas laik nemusí rozpoznať okamžite. Platí to napríklad pre moderné betónové pamiatky z 50. rokoch 20. storočia, ktoré sa čoraz viac dostávajú do pozornosti ľudí pre zachovanie pamiatok. A potom sú tu ďalšie, často ide o pamiatky pre jednotlivcov alebo pamiatky pripomínajúce určité udalosti, ktoré v priebehu času pochopiteľne vyvolávajú protichodné pocity. Niekedy sa dokonca spochybňuje aj právo konkrétnej pamiatky na existenciu. No dokonca aj stopy po reformačnom ikonoklazme, nastriekané grafity či opustený podstavec zhodenej sochy sú v konečnom dôsledku súčasťou histórie pamiatok.

Möwes: Na medzinárodnej úrovni tiež často vznikajú rôzne názory na pamiatky. Napríklad v Nemecku sa realizuje reštaurovanie veľmi opatrne. Konštrukcia sa musí čo najviac približovať originálu. Takže starý hrad musí zostať starým hradom. V Japonsku to nie je také prísne. Pamiatka je tam stále hodnotná, aj keď bude nanovo postavená podľa originálu, ktorý bol napríklad zničený. V Japonsku ide viac o miesto na spomienky. Nová pamiatka na rovnakom mieste môže byť aj replika.

Na čom sa zakladá rozhodnutie o tom, ako veľmi sa musí pôvodná konštrukcia zachovať?

Lienerth: V našej práci musíme vždy zvážiť, kedy je zásah príliš rozsiahly a kedy je opodstatnený. Pri ochrane pamiatok v zásade nejde o čistenie výlučne na estetické účely. Vždy ide hlavne o zachovanie. Takže úplný návrat do pôvodného stavu môže na niekoho pôsobiť ako umelý.

Möwes: Niekedy sa považuje napríklad patina alebo zarastenie povrchu za súčasť celého dojmu a nie za znečistenie. Stačí si predstaviť staré cintoríny, ktoré si časom vytvorili vlastné čaro. Pracujeme veľmi opatrne a odstraňujeme len deštruktívny porast. Presne v takýchto situáciách je veľmi užitočné, že nečistíme žiadnymi biocídmi ani inými agresívnymi metódami, ale len vodou.

Ako dôležité je pri reštaurovaní čistenie?

Lienerth: Čistenie je základ zachovania. No pri citlivých povrchoch, napríklad mäkkých tehlách alebo dreve, to vždy zaťaží konštrukciu. Opatrne musíme postupovať aj pri odstraňovaní vrstiev farby, čo je zvyčajne veľmi bežné. Tu musíme postupovať pri čistení povrchov veľmi opatrne.

Möwes: Čistenie vnímame ako prirodzenú súčasť celkového reštaurovania. Často nastupujeme ako prví, keďže v mnohých prípadoch sa dá poškodenie rozpoznať až po vyčistení objektu. Napriek tomu má čistenie obrovský efekt na vnímanie objektu a môže prispieť k jeho zachovaniu, keďže väčšina druhov nečistôt a znečistenia poškodzujú konštrukciu.

Môžete mi uviesť príklad?

Möwes: Ako dokonalý príklad na ilustráciu mojich slov poslúži čistenie fontány Franconia vo Würzburgu. Kvôli hrubým nánosom vodného kameňa na sochách by si niekto mohol vytvoriť dojem, že sú vyrobené z kameňa. No keď sme tieto vrstvy vodného kameňa odstránili pomocou našich čistiacich technológií a znova bolo vidieť bronz, sochy vyzerali úplne inak a fontána odvtedy vyvoláva úplne nový dojem. A následné reštaurátorské a konzervačné práce na fontáne by bez čistenia a odstránenia hrubých vrstiev vodného kameňa ani neboli možné.

A aký by bol príklad zachovania pamiatky

Möwes: Ďalší vhodný príklad sú Memnonove kolosy v Egypte, ktoré sme čistili pred niekoľkými rokmi. Kvôli stabilnému usadzovaniu nečistôt, ktoré sa formovali celé stáročia, kolosom vážne hrozilo otryskávanie soľou. Najskôr sme dokázali odstrániť vrstvu nečistôt, ktorá ohrozovala kameň, a tým sme zabránili ďalšiemu chátraniu pamiatok. Potom sme k nášmu prekvapeniu objavili aj pôvodné maľby, ktoré sme následne opatrne odkrývali bez toho, aby sme ich poškodili."

Vníma spoločnosť reštaurované alebo vyčistené pamiatky inak?

Lienerth: Informovanosť verejnosti o pamiatke sa vždy zvýši, keď sa reštauruje. Ak zmeníme fasádu historickej budovy po viac ako 30 rokoch, pretože sme zistili, že bola pôvodne béžová a nie žltá, vždy to vyvolá diskusie. A často nielen medzi zodpovednými v mestskej správe či za zachovanie pamiatok a vlastníkmi, no aj vo verejnosti. Pokiaľ ide o zachovanie pamiatok, musíme vystupovať aj v úlohe mediátorov. Musíme vysvetľovať, prečo robíme to, čo robíme, a presvedčiť všetky zúčastnené strany.

Möwes: Zachovanie a vzhľad pamiatok je pre ľudí dôležitý. Môžeme to pozorovať na množstve žiadostí o čistenie, ktoré dostávame. Tie sa týkajú ako drobnej fontány na dedine, tak sochy Krista Spasiteľa v Riu de Janeiro. Pomôcť sa snažíme všetkým. Niekedy zapožičaním vybavenia a niekedy prevzatím celej práce. Napríklad po vyčistení stien Dómu v Ulme našimi vysávačmi sa pod vrstvami prachu objavila oveľa svetlejšia a príjemnejšia farba steny, ktorá potešila aj farníkov a návštevníkov. To isté sa stalo po odstránení čierneho nánosu z Meridiánovej brány pôvodného cisárskeho sídla vo Vietname. Zrazu bolo znova jasne vidieť červené tehly.

Ako vnímate význam svojej práce v spoločnosti

Lienerth: Ľudia, našťastie, chápu význam zachovania a reštaurovania. Sotva existuje nejaké spoločenské hnutie, ktoré spochybňuje peniaze potrebné na zachovanie pamiatok. Je tu akási verejná dohoda, že je to dôležité a štát zodpovedá za zachovanie a údržbu nášho kultúrneho dedičstva.

Schrem: Rovnako užitočné sú aj udalosti ako Deň otvorených pamiatok a Mládež a pamiatky. Návštevníci sa tu môžu informovať o zachovaní pamiatok, čo zvyšuje pochopenie našej práce. A čo viac, dozvedia sa o histórii pamiatky a jej súvislostiach. A len na základe týchto informácií môžu spoznať hodnotu pamiatky."

Mohlo by vás zaujímať: